Po kláštoroch v Nitre a Hronskom Beňadiku je opátstvo v Bzovíku tretím najstarším kláštorom založeným na území Slovenska, a obsah jeho zakladacej listiny z r. 1135 patrí medzi najstaršie zachované písomné dokumenty, vzťahujúce sa k územiu slovenskej časti Hontu. Originál listiny sa nezachoval, existuje len citované potvrdenie majetkov z r. 1262, zachované v neskoršom odpise konventu v H. Beňadiku z r. 1566 (v zbierke MOL pod číslom DL 5775), ale aj ďalších odpisoch z 18. storočia. R. Marsina vo svojej štúdii síce dokázal, že všetky tieto kópie sú čiastočnými falzifikátmi, no napriek tomu ide o cenný doklad o ranostredovekom osídlení tohto územia, pretože údaje o väčšine majetkov sú podľa všetkého pravé.
Pozrime sa podrobne na text samotnej listiny. Plné znenie latinských pasáží z originálu, vrátane hrubého prekladu nasleduje (opis textu je z prvého dielu Slov. diplomatára):
In nomine sancte et individue trinitatis. Bela, dei gracia Hungarie, Dalmacie, Crowacie Rameque rex in perpetuum. Notum sit cunctis Christi fidelibus, tam modernis quam posteris, qualiter comes Lampertus cum uxore sua Sophia et filio Nicolao spe superne remuneracionis ei pro remedio animarum suarum in honorem sancti regis Stephani in praedio suo, puod vocatur Bozouk, glorioso rege Stephane secundo regnante, Foeliciano vero venerabili viro archiepiscopo Strigoniensi existente, coenobium construxerunt. Haec sunt igitur nomina praediorum, quibus dotata est ecclesia eadem.
Bela IV. spomína komesa Lamperta s manželkou Žofiou (Sophia) a synom Mikulášom (Nicolao) ako tých, ktorí pre spásu svojej duše dali na svojom majetku v Bzovíku postaviť kláštor, založený počas vlády Štefana II. a za pôsobenia ostrihomského arcibiskupa Feliciána (teda niekedy v rozmedzí rokov 1127-1131). Nasleduje podrobný zoznam pôvodných donácií.
Primum Bozoük, cuius prima meta iuxta fluvium Corpona inciperet et inde vadit versus occidentem et cadit in magnam viam, quae ducit ad Zolium inde tendens versus septentrionem exit de ipsa via et pertransiens fluvium Corpona divertit quasi versus orientem ascenditque montes et per continuas metas descendit in vallem versus septemtrionem et in ipsa valle iuxta fluvium Corpona angulariter divertens versus orientem ascendit in silvas magnas et venit per ipsam aquam ad locum Lopata vocatum, inde sic procedendo exit de silva et per innumerabilia signa super arbores posita exit in quandam planiciem Lom nuncupatam, cuius partem non modicam concludens revertitur versus occidentem et transiens fluvium Lyttua prope capellam beatae Margaretae venit ad Zachariam, inde procedento cadit in Warbokpathaka, ubi regreditur versus meridiem et descendit per ipsum Potok concludendo maximam quantitatem terrae; exiens igitur de ipso Potok declinat iterum versus orientem et per constructas metas terreas et fluvios multum girando revertitur ad occidentem et in quodam Berch intrat viam, quae ducit ad metam magnam Pomog disiungensque terras ecclesiae a Badin et Pomog intrat ipsum fluvium Corpona ad priores metas et ibi terminatur.>
Prvým darom bol samotný Bzovík (okr. Krupina), pričom v listine sa popisujú len hranice prédia. Z identifikovateľných toponým sa spomína riečka Krupinica (fluvium Corpona), veľká cesta vedúca do Zvolena (Zolium), riečka Litava (fluvium Lyttua), potok Vrbovok (Warbokpathaka), a hraničné body Badín (Badin) a Uňatín (Pomog). Práve túto časť označuje Marsina ako falzum– v porovnaní s nasledujúcimi pasážami, ale aj vzhľadom na dobu vzniku listiny je takáto podrobná metácia nemožná, a musela byť vsunutá neskôr (pravdepodobne až začiatkom 15. storočia). Bzovík ako darovaný majetok spochybnený nie je, ale pôvodná nedochovaná metácia bola takmer určite omnoho jednoduchšia.
Secundum praedium Zenerag, quod rex Colomannus dedit Michaeli, filio Zalardi, qui etiam matri suae dedit, mater vero predicto monasterio cum uno aratro et homine cum uxore et duobus filiis contulit et donavit.
Druhé bolo prédium (majetok) Senohrad (okr. Krupina), pôvodne darované kráľom Kolomanom Michalovi, synovi Zalarda, a jeho matke, ktorí ho darovali kláštoru spolu s jedným poplužím pôdy, jedným poddaným, a jeho rodinou (žena a dvaja synovia).
Tercium vero predium in villa Badun, quod comes Lambertus emit a quodam viro nomine Iremyr coram testibus istis Zobozlo, Dedemest, Bank, Gurman, Budes, Wergeb, Zacka, Ozima, Louh, Bogdan, Duda et quattuor viros cum eodem predio, quorum nomina haec sunt: Ded cum filiis suis, Welten, Radyk, Domagosta, quorum ius est cum equis suis prelato ecclesiae servire, currus trahere, fenum secare ac segetes metere per quattuor dies et in via tentoria figere, filioes etiam Zegyn, Scib, Preran, Wratyzlo, Aladar cum posteritatibus suis eodem iure dedit servire, currus trahere, secare et metere.
Tretie bolo prédium v obci Badín (okr. Krupina), ktoré Lampertovi predal zeman menom Iremyr (nasledujú mená svedkov tohoto obchodu) spolu s deviatimi poddanými (tiež vymenovaní), ktorí mali slúžiť kláštoru a vykonávať práce okolo koní, povozov či žatvy.
Quartum vero predium, Kükezüvocatum, quodam tempore regis Ladislai quidam nomine Crazeg absque liberis adoptivo filio Lamperto comiti dedit cum vinea. Item alteram vineam dedit; quidam nomine Crez comes autem dedit monasterio. Quintum vero predium in villa Nena, quod Almus dux comiti Lamperto dedit, defuncto Prodsa cuius predium erat sine herede.
Štvrté bolo prédium Kamenné Kosihy, ktoré ešte za vlády kráľa Ladislava daroval Lampertovi jeho adoptívny otec, bezdetný zeman Crazeg. Ďalšie tunajšie vinice daroval kláštoru zeman Crez. Piate bolo prédium v obci Nenince, ktorého pôvodný vlastník Prodsa zomrel bez dediča, a Lampertovi ho tak daroval knieža Almus (Álmoš).
Sextum, quod vocatur Zcornaiuxta Ohuar, emit comes Lampertus a quodam viro Porodun nomine, usure quattuor aratrorum sufficientem coram istis testibus Werged, Enrico, Nabko.
Šiesty bol majetok v Iskorni pri Olvári (južne od Plášťoviec, okr. Levice) v rozsahu štyroch popluží, ktorý Lampert získal od istého Poroduna. Uvádzajú sa aj mená troch svedkov tohoto obchodu.
Septimum predium iuxta Danubium, quod sanctus rex Stephanus condam comiti Hunt dedit ad pascenda animalia, pastoribus autem terram ad arandum in villa Chenkadedit usure viginti aratrorum sufficientem.
Siedme bolo prédium v osade Čenkov (dnes časť obce Mužla, okr. Nové Zámky) pri Dunaji, v rozsahu 20 popluží pasienkov a ornej pôdy, ktoré pôvodne daroval kráľ Štefan komesovi Huntovi.
Octavum, quod predictus rex Stephanus Byn dedit filio Hunt iuxta fluvium Gron ad decem aratrorum cum feno et nemore Bynnominatum.
Ôsmym bol majetok neďaleko Hrona v rozsahu 10 popluží vrátane pasienkov a lesov, ktorý kráľ Štefan daroval synovi Hunta menom Byn, podľa ktorého dostalo prédium aj meno (dnes obec Bíňa, okr. Nové Zámky)
Nonum vero Paztuh, ubi erat regalis curia, dedit rex Ladislaus comiti Lamperto cum sorore sua, quam dederat ei in uxorem cum omnibus appendiciís predii, videlicet terra arabili, feno, silvis et nemoribus usure decem aratrorum sufficientem et cum his hominibus, Keselend, Mysin, Wsudyn, Ragudyn, Bolec, Wroc, quorum ius est in coquina et cum equis suis servire, secare et metere, Comes autem curialis regis erat Iula, qui pristaldum suum nomine Donk idem predium predicto cenobio statuit.
Deviatym bol kráľovský statok Pastovce (okr. Levice), ktorý kráľ Ladislav daroval svojej sestre ako veno pri svadbe s komesom Lampertom. Tento majetok prešiel na bzovícky kláštor v celom rozsahu 10 popluží, vrátane šiestich mužov, ktorí mali pre kláštor vykonávať kuchynské a čeľadínske práce.
Decimum Paulivocatum, iuxta Ecclesiam Sancti Laurentii ad tria aratra dedit comes Lampertus monasterio supradicto cum fenetis et nemoribus et loco molendini.
Desiaty bol majetok v rozsahu troch popluží v Pavlovej (okr. Nové Zámky), vrátane pasienkov, lesov a mlynského miesta.
Undecimum predium, videlicet Moroutet Platna, quod prefatus sanctus Stephanus rex comiti Lamperto dedit in hereditatem, postea vero nepotes eius, scilicet Lambertus et frater eius Ipolitus, pactum inierunt, ut terram Morout non dividerent, sed fratri suo Ippolito e contrario predium Palatna absque divisione remanere. Et si haec foedus qualicumque modo infringeretur, medietatem utriusque predii acciperent. Morout autem sic cum toto collatum est ecclesiae.
Jedenáste boli prédiá Hontianske Moravce (okr. Krupina) a (asi) Pežerňa (časť obce Zbrojníky, okr. Levice), ktoré kráľ Štefan určil ako dedičný majetok Lamperta. On a jeho brat Hipolit sa dohodli, že Moravce deliť nebudú a pripadnú kláštoru, a takisto nedelenú Pežerňu dostal celú Hipolit.
Duodecimum vero predium, Kurtvocatum, ad septem aratra iuxta Ipul, habens fenetum et nemus ex utraque parte positum. Item Lampertus comes in villa Wouitaterram liberam ad duo aratra cum vinea emit viginti octo pensis a quodam nomine Dragon, insuper cum villanis communem habere füvem. Hoc testificantur Dobrka, Larank, Beke, Nemhyn; quam dedit sancto Stephano, vinitoribus autem in terra predicta dedit ad arandum; quorum nomina sunt haec: Gella, Wza, Beke, Bank. Haec sunt vinee ecclesiae sancti regis Stephani in capite insulae, quod nuncupatur Zygetfeu: duae vinee, quas Ladislaus rex Lamperto comiti cum sorore sua dederat cum terra pertinente ad aratrum, comes vero dederat ecclesiae. Item in Megeriuxta Danubium infra generacione Kaloz sunt decem vinee emptae et locus in villa emptus a quodam nomine Dauid, ad domos et cellarium et stabula aliaque necessaria. Hoc affirmant Grab et Salamon. Item dedit comes Lampertus terram in Ocyuaad tria aratra cum quinque domibus hominum. In villa vero Zebehglebterram ad decem aratra cum duabus domibus hominum. In villa Dopupterram ad unum aratrum cum duabus domibus hominum. In villa Neksimiliter ad aratrum et duas domos hominum. Centurio quidam nomine Drask in Sceuleusvineam et terram ad quattuor boves dedit sancto Stephane. Item Alexius centurio in eodem loco vineam et terram dimidii aratri dedit ecclesiae. Lampertus vero comes terram emptam a Gregorio ad duo aratra in communi füve cum villanis duabus marcis in villa Chemermonasterio dedit. Huius rei testes sunt Alexius, Andreas. Zaka quidam nomine predium suum in villa Lytuaad duo aratra cum novem hominibus ecclesiae dedit sancti regis. Zagor quidam predium in villa Drasad duo aratra cum duobus hominibus dedit ecclesiae supradictae. Ladislaus rex dedit comiti Lamperto hominem quendam nomine Crysten cum filiis scilicet Korpola et Deeg et cum omni posteritate sua, quem ipse postea iure caeterorum dedit ecclesiae una cum terra in Bory, usure trium aratrorum sufficiente servire cum equis et currus trahere, secare et metere. Quidam nomine Sirtyn predium suum in Garmothad duo aratra cum duobus hominibus et pratum ibidem in Zlatnaad secandum fenum dedit ecclesiae supradictae. Preterea comes Lampertus quoddam praedium suum nomine Zobokquindecim aratris sufficientem dedit ecclesiae sancti Stephani regis. Item predictus comes Lampertus tres sociorum partes Kyrneeidem ecclesiae dedit; tres videlicet partes comitis, uxoris, filiique sui Nicolai, quorum nomina haec sunt: Kyrna, Zobsa cum fratre suo, Bekynre, Wosos, Nemhyn, Dama, priorum tenore cum equis suis servire, currus trahere, secare et metere. Quarta autem pars illorum filio suo Syx remansit.
Obsiahly bod 12 združuje niekoľko krátkych odkazov na ďalšie majetky.
- Prédium Kirťso siedmymi poplužiami pasienkov a lesov na oboch stranách Ipľa.
- V osadeWouita(neznáma lokalita) kúpil Lampert 2 poplužia voľnej pôdy spolu so štyrmi sedliakmi za 28 zlatých od istého Dragonya (uvádzajú sa mená svedkov aj sedliakov), k tomu pridal aj dve vinice na ostrove Szigetfő (pravdepodobne na Dunaji v Budapešti), ktoré dostala Lampertova manželka ako veno od kráľa Ladislava.
- V Békásmegyeri pri Dunaji, ktorý po generácie patril k Budakalászu, získal Lampert prázdne vinice a vyľudnenú osadu s domami, pivnicami a stajňami od istého Dauida, čo potvrdia dvaja svedkovia.
- Tri poplužia v (možno) Očovej (okr. Zvolen), spolu s piatimi sedliackymi rodinami.
- Desať popluží a 2 rodiny v Sebechleboch (okr. Krupina)
- Jedno poplužie a 2 rodiny v Dopopuči (zaniknutá osada pri Hrkovciach, okr. Levice)
- Pôdu a dve poddanské usadlosti vo Vinici.
- V Pečeniciach (okr. Levice) daroval stotník Drask vinice a pôdu so štyrmi volmi, stotník Alexius z tej istej osady daroval vinice a pol poplužia pôdy.
- Dve poplužia pôdy v osadeChemer(neznáma lokalita) kúpil Lampert od nejakého Gregoria, čo dosvedčujú dvaja svedkovia.
- Zaka z Litavy (okr. Krupina) daroval kláštoru dve poplužia pôdy a 9 poddaných.
- Podobne tak Zagor z Drážoviec (okr. Krupina) daroval dve poplužia a dvoch poddaných.
- Lampert daroval kláštoru osadu Bory (okr. Levice) a poddaného menom Crysken s dvoma synmi, ktorých dostal od kráľa Ladislava.
- Syrtin daroval dve poplužia a dvoch poddaných zo svojho prédia Hontianska Vrbica (okr. Levice), a tiež lúku s pasienkom v Slatine (okr. Levice).
- Lampert daroval 15 popluží pôdy z majetkuZobok(možno Szobok pri B. Ďarmotách).
- Z majetku vKernye(zaniknutá osada pri Lišove, okr. Krupina) daroval Lampert s rodinou 3/4 statku aj s poddanými, posledná štvrtina zostala jeho synovi Syxovi.
Dedit eciam
Lampertus comes duos liberos homines, quorum nomina haec sunt: Termes et Lock.
Item comes Lampertus homines quosdam nomine Bodin, Stephan, Giura , Laurencium
et Gellam, quos hungarice uhug vocant, pro anima filii sui Beyn eodem tenore
servire, currus trahere, secare et metere constituit ecclesiae. Dedit et
campanarios nomine Mesa cum uxore, Saulum, Lenkadnum cum uxore. Dedit et
laniatores nomine Zubk cum uxore et ceteros. Dedit et pistores Wasard cum uxore
et Wosk. Deditiet agasones Korotus et Nemhyn; dedit et pelliparios Herman et
ceteros; dedit et sutorem subularium Dragos cum filiis; dedit et molendinarium
Scykon, dedit et servos Cubellinum cum uxore, Chudam, Zolouch, Zokun cum uxore,
Kozuta cum uxore, Zomboth cum uxore, Brank cum uxore, Tompa, Bezu cum uxoribus,
Gurka, Gaba cum uxoribus, Dytman, Pentuk, Weyteh, Fiod, Wyda, Wendeg, Faber,
Bezded, Jacob cum uxoribus, Wosk, Wros, Krysan cum uxoribus, omnes vinitores
cum uxoribus. Anno ab Incarnacione Domini mill° C° XXX° V°, regnante
gloriosissimo Bela secundo, ipsoque sigilli sui inpressione confirmante,
Felicianoque archiepiscopo Strigoniensi existente, Ioannes notarius, filius
Tybus, de hys omnibus privilegium Waciae sigillo-regali consignaverat.
Posledný odstavec vymenúva remeselníkov a poddaných s rodinami, ktorých Lampert venoval kláštoru na zabezpečenie jeho prevádzky. Zaujímavé sú jednotlivé remeslá alebo povolania – zvonár (campanario), rybár (piscator), mäsiar (laniator), kožušník (pelipario), obuvník (sutor) a mlynár (molendinar).
