NÁVŠTEVA TELEKGERENDÁŠA

V piatok, 3. júla ráno sa občania Bzovíka vybrali autobusom na výlet do maďarskej obce Telekgerendáš. Tá leží neďaleko Bekešskej Čaby. Cesta trvala približne 7 hodín a niesla sa v znamení dobrej nálady. Neskutočným zážitkom bolo privítanie Telekgerendášanov a priala by som každému Bzovíčanovi aby ho zažil na vlastnej koži. Spev, tlieskanie a srdečné objatia v 21. storočí!

Telekgerendášania prišli na Bzovík pred rokom v októbri a zároveň pozvali Bzovíčanov na ich výročie vzniku pávieho krúžku Borouka. V úvodnom programe sa predstavili spevom slovenských ľudových piesní, pripojili sa aj citaristi a do programu začlenili aj ozembuch, ktorý im darovali Bzovíčania počas poslednej návštevy.

Skvelé bolo aj to, že v kultúrnom stredisku, kde prebiehal program sme mali možnosť vidieť rôzne predmety všedného či sviatočného života a nechýbala výstava o Ľudovítovi Štúrovi, keďže si v roku 2015 pripomíname tohto velikána slovenských dejín. Dovolím si trošku vybočiť z programu a predstaviť čitateľovi históriu pávieho krúžku Borouka.

Slovenský klub v Telekgerendáši založili 26. novembra 1975 zakladajúci členovia: Eva Fabulyová, Ondrej Tejsi a Eržika Kováčová. Na základe požiadaviek členstva si vytýčili za cieľ pestovanie národnostného jazyka, zozbieranie a zachovanie slovenského folklórneho a hmotného dedičstva, čítanie slovenských časopisov a kníh, vytvorenie kontaktov so Slovákmi žijúcimi v Békešskej župe a založenie pávieho krúžku Borouka z členov klubu. Ako povedala skvelá žena Melinda Csapová - Mesniková, tak slovenský klub mal už v zakladajúcom roku takmer 60 členov a spolu oslávili Vianoce a vítali Nový rok. Verní svojim vytýčeným cieľom sa snažili zorganizovať viacero podujatí a programov. Každý rok usporiadali batôžkový bál, fašiangové zábavy, oživili tradičnú svadbu, zabíjačku, žatvu, moržovanie kukurice či pečenie chleba.

Bzovíčania sa predstavili pásmom ľudových a národným piesní. Na akordeónoch ich doprevádzali Pavel Čiak a Mária Trubínyová. Zaspievali si aj ľudovú pesničku Borovka na počesť oslávenca :) Darovali CD s hontianskymi piesňami a obraz bzovíckeho hradu. Keďže minulý rok dali speváckemu krúžku ozembuch, Telekgerendášania im neostali nič dlží a Bzovíčania si zobrali domov krásnu citaru- nástroj, ktorý bol v minulosti rozšírený po celom Slovensku no v súčasnosti sa na ňom hrá len na juhu Slovenska a po celom Maďarsku. A keďže Telekgerendášanom stačil rok aby sa na ozembuchu naučili perfektne hrať, Bzovíčania majú čo robiť aby pri najbližšej návšteve zahrali na citare slovenské pesničky.

Skvelým hostiteľom bol aj Ondrej Kiszely- predseda Výboru pre kultúru a mládež pri Celoštátnej slovenskej samospráve, ktorý nám povedal viac o histórii osídľovania čabianskej župy či vytvorení obce Telekgerendáš. Našim sprievodcom počas troch dní bol Ladislav- bratranec Melindy Csapovej- Mesnikovej.

Tohtoročné stretnutie Slovákov žijúcich v Maďarsku bolo v obci Telekgerendáš v čabianskom regióne. Obec bola založená slovenskými roľníkmi po roku po roku 1950 a fungovalo tam vzorovo spravované družstvo. O zachovávanie slovenskej identity sa tam starajú okrem miestnej slovenskej samosprávy aj kultúrny spolok – páví krúžok Borouka.

Stretnutie v Telekgerendáši navštívila aj predsedníčka slovenskej celoštátnej samosprávy pochádzajúca zo Slovenského Komlóša Alžbeta Hollerová - Račková. Myslí si, že v Maďarsku je už veľmi málo lokalít, ktoré sú obývané Slovákmi a kde sa používa slovenčina ako komunikačný prostriedok a preto bolo toto stretnutie skvelou príležitosťou, aby sa ľudia z rôznych regiónov stretávali a aby slovenčinu aj aktívne využívali. K tomu určite dopomohli aj naši Bzovíčania, ktorí sa ostatnými Slovákmi v miestnom telekgerendášskom parku rozprávali a hlavne poriadne si s nimi zaspievali.

Jednotlivé obce a mestá, kde ešte žijú Slováci sa prezentovali v stánkoch, ktoré lemovali park a tak mali Bzovíčania jedinečnú príležitosť ochutnať skvelú gastronómiu z regiónov ako pripeštianska oblasť, Pilíš, Novohrad, Zemplín, Čaba, Sarvaš, Elek, Dolná Zem...

Záver nášho výletu patril v nedeľu raňajkám opäť v kultúrnom stredisku v Telekgerendáši. Každého očarilo niečo iné, ja nedám dopustiť na skvelý biely chlebík, pálivú čabiansku klobásu so skvelou zeleninou. Ak k tomu prirátam srdečnosť a obetavosť žien a mužov, ktorí sa o nás starali, neostáva mi nič inšie napísať ako to, že víkend stál za to.